Stalo sa tak včera po hlasovaní o dôvere ministrovi školstva Martinovi Froncovi, keď ju parlament nevyslovil.
Za dôveru Froncovi hlasovalo iba 59 poslancov a poslanci koaličnej ANO sa na hlasovaní nezúčastnili.
Samotné hlasovanie o dôvere je iba formálne a nemá žiadne právne dôsledky. Prvý politickým dôsledkom však bola reakcia predsedu KDH Pavla Hrušovského, že vládna kríza sa prehlbuje a "ANO svojou bezcharakternou politikou k tomu výrazným spôsobom prispieva". ANO podľa neho takto "otvára možnosť riešenia tejto krízy predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré KDH neprekážajú".
Podpredseda ANO Ľubomír Lintner nevie, ako chce Hrušovský predčasné voľby dosiahnuť, lebo 90 poslancov by asi za ne nehlasovalo. V kuloároch sa už hovorí o možnosti, že KDH by mohlo presadiť s opozíciou odvolanie ministra hospodárstva Pavla Ruska (ANO) z vlády. "Ak to príde, potom budem reagovať," povedal Lintner.
Poslanec SDKÚ Peter Miššík povedal, že jeho klub podporil ministra Fronca práve preto, aby "bola stabilná koalícia až do riadnych volieb". O ďalšom vývoji nechcel špekulovať.
Predseda SMK Béla Bugár pripúšťa, že po včerajšku "sme sa určite dostali bližšie k predčasným voľbám". Vláda by mohla padnúť v prípade, že by bol napríklad s pomocou KDH odvolaný minister Rusko, ale Bugár verí, že koalícia "má stále šancu".
Šéf Smeru Robert Fico by predčasné voľby privítal, jeho strana však nechce vstupovať do súboja KDH s ANO.
Hlasovanie o dôvere Froncovi prišlo po interpelácii Kataríny Tóthovej z HZDS, ktorá nebola spokojná s ministrovou odpoveďou a požiadala, aby sa spojilo hlasovanie o odpovedi s dôverou ministrovi.
ANO pred hlasovaním opustila rokovaciu sálu. Lintner povedal, že minister Fronc nemá ich dôveru a už predtým žiadali KDH, aby zvážilo jeho pôsobenie vo vláde. Hoci za dôveru Froncovi nehlasoval ani nový poslanec a exminister Rudolf Chmel (ANO), hovorí, že to bol omyl a Fronc má jeho "plnú dôveru".
